Blog

Domáce vzdelávanie počas epidémie – 8. časť: Bezpečný vzťah je silný zdroj vnútornej motivácie.

Martin Kuruc

15. apríl 2020

Dĺžka čítania: 5 min.
Prečítané: 195 x

O vnútornej motivácii ako hodnote, ktorú si nosíme v sebe, sme už písali (viac v blogu Mirky Kiripolskej). Dnes sa pozrieme na bezpečný vzťah ako silný zdroj vnútornej motivácie.

Všetci sme sa ocitli v celkom novej situácii. Aj tí zo sveta dospelých, aj tí zo sveta detí. Neočakávané udalosti, ktoré vstúpili do našich životov majú ten zvláštny dar – nedar vytrhnúť nás z každodennej rutiny. Pod tlakom vonkajších okolností sme nútení meniť naše životné cestičky, ktoré sme si krvopotne vybehali, či už v práci, v partnerstve alebo v rodine. Menia sa nám plány a neočakávané udalosti menia nami naplánované a očakávané na neplánované – nečakané. Mnohí sme postavení pred novú výzvu. Nami pevne kontrolovaný život a svet okolo nás sa začína meniť na dynamický proces zmien, ktorý nás núti robiť denne nespočetné množstvo rýchlych a nečakaných rozhodnutí. 

Môžeme sa cítiť príjemne zmätení ako malé dieťa, ktoré práve ovládlo chôdzu a naplno si užíva potešenie z toho, kam všade sa dá zájsť, vyliezť, čo objaviť, či ochutnať. Toto malé dieťa nemá ešte vychodené cestičky. Stojí na kraji lúky, hľadí a žasne nad nespočetným množstvom možností ako ju prejsť. Je plné energie a každá situácia, s ktorou sa stretne je preňho fantastická výzva, do ktorej má chuť sa pustiť. Je naplnené nekonečnou nádejou, že aj keď stále padá, tak pri ďalšom pokuse postaviť a rozbehnúť, sa mu môže podariť dobehnúť k svojmu cieľu.

Ale môžeme byť zmätení aj nepríjemne. Môžeme cítiť zúfalstvo z toho ako sa nám všetko rúca a my pri snahe udržať nami vybudované každodenné zvyky, ako v boji s veternými mlynmi, míňame našu životnú energiu, ktorú by sme mohli využiť na hľadanie nových ciest, nových riešení, nových plánov.

Ako objaviť v sebe to malé dieťa, ktoré sme na prahu dospelosti mnohí v sebe z túžby vyzerať a žiť dospelo umlčali? Kde hľadať energiu a smer nášho rozhodovania? Kde hľadať motiváciu?

Život je tajomstvo. Ani v týchto časoch sme sa neocitli na rovnakej štartovacej čiare. Niekto môže bojovať s prebytkom času a samoty a niekto s ich nedostatkom. Všetkých nás predsa niečo spája.

Americký psychiater a psychoterapeut Eric Berne, autor bestselleru Ako sa ľudia hrajú povedal:

Keď človeka prestanete hladiť, vyschne mu miecha.“ 

Všetci potrebujeme vzťahy. Aj tí malí aj tí veľkí. Sme spoločenské bytosti, ktoré žijú v sociálnej sieti. V sieti vzťahov, či už tých skutočných „tu a teraz“ alebo virtuálnych.

Vďaka súčasným technológiám a internetu sa dnes môžeme vidieť a počuť, či už sme jeden vedľa druhého alebo vzdialení od seba mnoho kilometrov. Je to skvelá náhrada za osobné a bezprostredné vzťahy, ale vždy je to len náhrada. Cez internet nemôžeme pohladiť druhého človeka po líčku, alebo mu utrieť slzy z očí. Nedokážeme to ani cez displej smartfónu alebo tabletu. Napriek tomu, že sa môžeme vidieť a hovoriť spolu, sme si blízki len na diaľku. Potreba byť aktívnou súčasťou vzťahov je jedným z kľúčových zdrojov našej vnútornej motivácie. 

Hoci sa z našich každodenných vzťahov vytratilo to osobné a bezprostredné, ak máme blízkych, manžela, priateľku, máme príležitosť sa s k nim priblížiť a lepšie alebo nanovo sa poznať. Teraz keď sa na seba hneváme niet kam uniknúť. Môžeme ale ísť do nášho vnútra a nazrieť, možno po rokoch, do našich intímnych vzťahov. Tam patria aj deti. Tie malé, ale aj tie veľké. Kým doteraz trávili čas v škole, na krúžkoch a až večer sme sa zišli ako rodina, teraz máme možnosť byť spolu možno viac ako by sme chceli.

Tak ako nám dospelým, tak aj im, či už sú menší alebo v puberte, chýbajú osobné vzťahy. Tento nevyžiadaný čas môže byť bojiskom, z ktorého vzíde mnoho zranených alebo príležitosťou pre revíziu našich vzťahov. Máme príležitosť opraviť čo je pokazené alebo vyrovnať čo sa medzi nami pokrivilo. Aj naše deti bez rozdielu veku po tom túžia. A napokon, bezpečný vzťah naplnený istotou a povzbudením je silným zdrojom, ktorý živí vnútornú motiváciu. Teda aj posilnením v zvládaní svojich starých aj nových povinností. Ak spoločne hľadáme cestu pri riešení úloh zo školy, ktorých je veľa a sú nové a môžu byť nudné, možno ich zvládneme viac v pohode a napokon aj rýchlejšie, ak nebudeme spolu bojovať, ale robiť trpezlivé dohody. Napokon my aj naše deti môžu získať viac ako len vedomosti. Môžu znovu objaviť uspanú chuť poznávať a objavovať – učiť sa aký je svet a aký je človek. 

Môže sa nám zdať, že nestoja o to byť s nami v užšom vzťahu. To ako sa správajú a čo hovoria naznačuje možno pravý opak. Nezabúdajme, že za ten čas od kedy sme ich vyprevadili do materskej školy si aj oni odvykli s nami tráviť toľko spoločného času. Aj ich život bol rozdelený na čas v škole a doma. Na čas toho čo musia a čo nemusia. Teraz sa to aj im všetko premiešalo a hľadajú si nové cestičky. A možno nové chodníčky aj k nám. Aj keď to tak možno nevyzerá, robia to najlepšie ako vedia. 

Pokračovanie ďalšej časti už čoskoro.

Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.

Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!

Ďalšie príspevky