Blog
Čítam, čítaš, čítame.
Lucia Bacíková
22. marec 2023
Dĺžka čítania: 7 min.
Prečítané: 446 x
Mnoho rodičov sa sťažuje, že nevedia priviesť deti k čítaniu. A veru, naviesť ich na túto cestu môže byť niekedy ťažký oriešok. Prečo sú knihy tak dôležité? Prečo schopnosť čítať dokáže človeku zmeniť život?  A prečo môže byť čítanie pre deti na začiatku tak ťažké? Je nevyhnutné, aby deti čítali najskôr klasické knihy a až potom texty na obrazovkách? Toto a mnohé ďalšie zaujímavé informácie sa dozviete v najnovšom blogu s názvom Čítam, čítaš, čítame.

 

Na začiatok je tu pár vecí, ktoré potrebujete vedieť ohľadom čítania.

Vedeli ste, že ľudia nikdy neboli zrodení k čítaniu? Čítanie teda nie je prirodzené ani vrodené a aj napriek tomu je táto schopnosť dôležitá, pretože dokáže meniť mozog.

Nadobudnutie gramotnosti je jedným z najdôležitejších epigenetických úspechov. Žiadny iný  živočíšny druh to nedokázal. Ide o dlhý vývojový proces, pri ktorom sme sa učili hlbokému a správnemu čítaniu. Tento proces výrazne zmenil štruktúru prepojenia v mozgu a to svojím spôsobom preprogramovalo mozog a následne sa tým sformovala aj podstata ľudského myslenia.

Prečo môže byť čítanie pre deti na začiatku tak ťažké?

Pri čítaní sa mozog zapája komplexne a čítanie predstavuje schopnosť mozgu ísť nad rámec svojich pôvodných geneticky naprogramovaných schopností ako sú vidieť a rozprávať.

Čo všetko sa odohráva v mozgu vnútri zrakovej, jazykovej, kognitívnej, motorickej a emočnej časti a medzi nimi pri prečítaní jediného slova?

Pri prečítaní jediného slova aktivujeme tisíce funkčných neurónových skupín, čo zahrňuje prenos signálov naprieč niekoľkými oblasťami a vrstvami mozgu. Mozog sa pri hlbokom čítaní v snahe porozumieť doslova fyzicky vydáva tam kam to až ide.

Predstavte si slovo cesty. Čo všetko sa vám vybaví a čo všetko si predstavíte?

Alebo ešte lepší príklad. Predstavím vám jednu  z najpôsobivejších krátkych poviedok aká bola kedy napísaná. Vznikla ako stávka E. Hemingwaya  a jeho priateľov. Stavili sa, že nenapíše poviedku, kde použije iba 6 slovom šesť slov. Vyhral.

Na predaj: Kojenecké topánočky. Nikdy nenosené.

Stačilo 6 slov na to, aby sa u čitateľa evokovali veľmi silné vizuálne obrazy.

Vedeli ste, že ľudia nikdy neboli zrodení k čítaniu? Čítanie teda nie je prirodzené ani vrodené a aj napriek tomu je táto schopnosť dôležitá, pretože dokáže meniť mozog.
Je veľmi dôležité ČO, AKO a PREČO čítame.
Pod ČO čítame máme na mysli čítanie kníh versus čítanie na obrazovkách.

AKO čítame znamená či dochádza k hlbokému sústredenému čítaniu, porozumeniu alebo či ide len o rýchle čítanie štýlom F alebo cikcak.

PREČO čítame. Toto prečo nechám na vás. Každý máme iné prečo.

V súčasnosti však dochádza k obrovským zmenám v tom čo, ako a prečo čítame, a čo je možno ešte dôležitejšie, je to, že sa to deje šialene rýchlym tempom. Spomeňte si na dobu bez mobilných telefónov. Nebolo to tak veľmi dávno. Keď sa stalo ich používanie bežné, takmer okamžite sa začali pridávať ďalšie a ďalšie funkcie. Dnes sme dospeli  do bodu, kedy ich asi nevieme odložiť. Nahradili bežný telefón, prehrávač, budík, stopky, počítač a … knihu. A toto všetko sa udialo v priebehu štvrťstoročia.
A teraz to porovnajte s tým ako dlho trvalo mozgu kým sa naučil čítať. Myslíme tým dobu asi 6000 rokov vo vývoji ľudstva.

Kultúra založená na gramotnosti, ktorej trvalo dosiahnutie tohto stavu spomínaných 6000 rokov, sa priebehu štvrť storočia zmenila na inú kultúru. Digitálnu. Je to dobré alebo zlé? Znamená to, že náš mozog je schopný tak rýchlej a obrovskej zmeny v tak krátkom čase?

A teraz ešte dôležitejšia otázka ako toto ovplyvní deti? Vytvorí sa u nich časovo náročnejší kognitívny proces, ktorý sa získava pri čítaní tlačených médií, zatiaľ čo získavajú nové kognitívne schopnosti s podporou digitálnych médií? Ovplyvní to formovanie pomalších kognitívnych procesov ako sú kritické myslenie, sebareflexia, predstavivosť či empatia, ktoré sú všetky súčasťou hlbokého čítania?

V tejto súvislosti sú znepokojujúce viaceré výskumy, ktoré hovoria o znížení empatie u mladých ľudí alebo o ich schopnosti sústredene čítať dlhšie texty.

Ďalšie výskumy hovoria, že priemerný človek prečíta denne toľko slov koľko obsahuje román. Často však ale ide to, že nejde o súvislé a sústredené čítanie, ale skôr to vyzerá ako výbuch jednej prerušovanej aktivity za druhou. Ak takto čítame alebo skôr vnímame informácie neustále jednu za druhou a iba povrchne, často len ako formu zábavy, tak to na povrchu aj zostane. Nerozvíja sa teda skutočné myslenie. Vedci tento spôsob čítania nazvali F štýl alebo cikcak. Takéto čítanie na obrazovke znamená blúdenie očami po texte.

Kultúra založená na gramotnosti, ktorej trvalo dosiahnutie tohto stavu spomínaných 6000 rokov, sa priebehu štvrť storočia zmenila na inú kultúru. Digitálnu.

Prečo takto čítame na obrazovke? Nebude to tým, že monitoru chýba skutočný priestorový rozmer knihy vďaka ktorému sa lepšie orientujeme?

Literárny kritik Michael Dirda vystihol čítanie z kníh nasledovne:

Čítanie z digitálnych médií prirovnal k pobytu v sterilnej hotelovej izbe a poznamenal: ,, Knihy sú domov – skutočné, hmatateľné veci, ktoré môžete milovať a opatrovať.”  (Wolfová, M.: Čtenáři, vrať se)

Fyzická skutočnosť kníh podporuje našu schopnosť vstúpiť do procesu, kde môžeme prebývať s našimi myšlienkami, emóciami a cítiť, že sme našli cestu domov.

,,Emotions can´t be digitalized.”

V tejto súvislosti mi napadá výstižná myšlienka mladého speváka Alvara Solera  na koncerte, ktorý bol v súvislosti s pandémiou 2 krát odložený.

,,Emotions can´t be digitalized.´´

Ďalší dôvod prečo čítať knihy je sústredná pozornosť na  jednu aktivitu. Poznáte pojem pamäť v mysli lúčneho koníka?

V digitálnej kultúre svoju pozornosť už trieštime natoľko, že naša pracovná pamäť už nemôže normálne fungovať. S tým súvisí aj to, že v digitálnom svete si netreba všetko pamätať tak ako predtým.

Alarmujúce ale je, že odhady hovoria o tom, že rozsah pamäti u dospelých sa za posledné desaťročie zmenšil o viac 50%.

Zdá sa vám to neskutočné? Tak sa skúste zamyslieť napríklad nad tým koľko telefónnych čísiel svojich známych si pamätáte? A koľko ste ich vedeli ako deti?

S tým ako, čo a prečo čítame súvisí aj to ako píšeme. Svoje by o tom vedeli rozprávať učitelia, ktorí hovoria o tom, ako musia znižovať nároky na písanie esejí. Problémom nie je ale inteligencia mladých ľudí, ale skôr kognitívna trpezlivosť alebo kognitívna húževnatosť (Angela Duckworth ju nazýva grit).

Digitálne médiá sú tu. Nie sú nutné zlo. Treba ale vedieť kedy, ako a prečo ich používať. A s týmto treba deťom pomôcť. Napríklad tak, že ich budú používať ako zdroj ďalších informácií, ktoré nenájdu v knihe. Jednoduchý príklad: Dieťa si niečo prečíta v knihe a chce vidieť obrázok nezvyčajného zvieraťa, o ktorom práve čítalo. Doma nenájdete inú obrázkovú knihu so zvieratami. V tomto prípade je úplne v poriadku, ak obrázok nájdeme v digitálnej podobe.

Vráťme sa ale k pôvodnej otázke Ako priviesť deti k čítaniu? Jednoducho. Čítať im knihy. Aj vtedy keď ešte nevedia rozprávať a aj vtedy, keď už vedia čítať samé. Lebo pri čítaní kníh nejde len o čítanie. Čítanie buduje cesty. Nielen tie v mozgu (čítacia dráha), ale aj cesty k sebe samému a k sebe navzájom.

Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.

Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!

Ďalšie príspevky

Podcast: Reziliencia s Prof. Léom Brunom, Ph.D

Podcast: Reziliencia s Prof. Léom Brunom, Ph.D

V júni sme mali vzácnu návštevu z Brazílie. Profesor Léo Bruno, Ph.D. pôsobí na Fundação Dom Cabral, Nova Lima, Brazil a na Universidade do Estado do Amazonas/ESO, Brazil. Tentokrát sa s nami podelil o výsledky výskumu, ktorý bol zameraný na rezilienciu a leadership.

Základné veci, ktoré potrebujete vedieť o strese.

Základné veci, ktoré potrebujete vedieť o strese.

Stres je jedným z najväčších problémov, ktorému čelí západný svet. Ľudia sú stále viac a viac vystavovaní narastajúcemu tlaku, aby dokázali prežiť a dosiahnuť úspech v konkurenčnom prostredí. Sťažujú sa, že deň nemá dosť hodín na to, aby všetko stihli a kladú na seba extrémnu záťaž, aby všetko zvládli. To znamená, že zanedbávajú sami seba a svojich blízkych, čím zhoršujú svoje zdravie a pohodu.

Najúčinnejší spôsob ako sa v tomto roku konečne naučiť cudzí jazyk.

Najúčinnejší spôsob ako sa v tomto roku konečne naučiť cudzí jazyk.

Koľkokrát sa vám stalo, že ste sa zapísali do kurzu cudzieho jazyka? A ako dlho vydržalo vaše prvotné nadšenie? Stáva sa vám, že začínate stále znova a znova? Tak potom potrebujete niečo výnimočné. A tým je jazykový pobyt na mieru. Priamo v zahraničí. Spojíte tak príjemné s užitočným. Chcete sa zdokonaliť v cudzom jazyku priamo v zahraničí, no neviete, ako na to?