Blog

Efektívne a udržateľné vzdelávanie začína diagnostikou organizačnej kultúry

Zuzana Čmelíková

12. január 2018

Dĺžka čítania: 5 min.

Prečítané: 829 x

Častokrát sa pri rozhovoroch s klientmi, či inými trénermi stretávam s otázkou, akými spôsobmi sa pri návrhu a realizovaní poradenstva, vzdelávania a koučingu pokúšam dosiahnuť jedinečnosť, výnimočnosť a zároveň efektivitu vzdelávania. Mojou odpoveďou je, že všetko začína diagnostikou a tvorbou žiadúcej organizačnej kultúry. Čo je to vlastne organizačná, resp. firemná kultúra a prečo je pre efektívne fungovanie akejkoľvek organizácie tak dôležitá?

Organizačná kultúra má na fungovanie organizácií zásadný vplyv. Vytvára zmysel identity a jednoty účelu, zmysel existencie členov organizácie, napomáha vytvárať oddanosť, pocit záväzku a pomáha sformovať správanie, pretože poskytuje „vodítko“ pre to, čo sa od zamestnancov v organizácii očakáva. Pojem organizačná kultúra však nie je používaný len na označenie pozitívnej organizačnej kultúry, ktorá prispieva k úspešnému fungovaniu organizácie. Organizácie môžu mať aj nekvalitnú organizačnú kultúru, ktorá nie je v ich prospech pri dosahovaní ich dlhodobých vízií. Takáto organizačná kultúra môže viesť k neproduktívnemu správaniu, teda začne pôsobiť proti organizácii a jej cieľom. Ak sa takýto jav v organizácii objaví, je potrebné začať pracovať na zmene.

V nasledovných riadkoch vám priblížim, ako k diagnostike pristupujeme my.

Metódy diagnostiky organizačnej kultúry

My v našej konzultačnej a vzdelávacej praxi využívame kombináciu kvalitatívnych a kvantitatívnych metód a to najmä preto, lebo údaje získané v kvalitatívnom výskume dokážu sprostredkovať omnoho hlbšie porozumenie kultúrnym fenoménom, než aké by sa dali získať len z čisto kvantitatívnych dát. Prostredníctvom analýzy jednotlivých výpovedí zamestnancov dokážeme odhaľovať aj príčiny vzniku problémových situácií a nielen podávať kvantifikovateľné údaje o súčasnom stave, ktoré získame prostredníctvom dotazníku OCAI (Organizational Culture Assesment Instrument). Prostredníctvom tohto nástroja máme možnosť zistiť reálny ale i želateľný stav organizačnej kultúry v spoločností.

 

Kvantitatívne metódy získavania údajov

Ako kvantitatívnu metódu používame už vyššie spomínaný dotazník OCAI. Jeho účelom je hodnotiť 6 kľúčových dimenzií organizačnej kultúry (Hlavná charakteristika firmy; Vedenie ľudí vo firme; Manažment a zamestnanci; Organizačný „tmel“; Strategický dôraz; Kritériá úspechu). Pri každej z týchto dimenzií sa nachádzali štyri výroky, medzi ktoré mali respondenti rozdeliť hodnotu 100 bodov. Tieto štyri výroky sú zároveň reprezentantmi štyroch typov organizačnej kultúry (Klanová kultúra; Adhokratická kultúra; Byrokratická kultúra; Trhová kultúra), ktoré sú zakreslené do štyroch kvadrantov. Po zrealizovaní diagnostiky získame reálny prehľad o hlavných princípoch na základe ktorých organizácia funguje ako aj o hodnotách, ktoré ju charakterizujú a ovplyvňujú vzťahy s internými a externými záujmovými skupinami (stakeholdermi).

 

Kvalitatívne metódy získavania údajov

Spomedzi stratégií kvalitatívnej diagnostiky využívame metódy pozorovania, hĺbkového rozhovoru a analýzu organizačných dokumentov.

Pozorovanie patrí medzi náročné metódy. Pozorovanie využívame napr. pri sledovaní materiálnych i nemateriálnych artefaktov organizačnej kultúry. Napr. Spoločnosť XY má vyspelé materiálne prejavy organizačnej kultúry. Ako príklad môžeme uviesť čistotu a priadok v celej firme, vrátane prevádzok, zariadenie kancelárií, kuchynky, sociálnych zariadení, rokovacích miestností, ale i vybavenie výrobných hál. Dôležitú úlohu zohráva aj bezpečnosť v celej firme. Dôkazom toho sú presné označenia elektrických zariadení ako i určenie zodpovednosti za ich prevádzku. Vybavenie firmy pôsobí nie len na prvý dojem moderne a účelne. Pracoviská sú vybavené nábytkom, ktorý podporuje starostlivosť o zdravie zamestnancov. Pri THP pracovníkoch je to napríklad ergonómia na pracovisku – podporujúca správne držanie tela pri práci s počítačom, správne sedenie, ale v neposlednom rade i bezpečnosť pri manipulácii s elektronickými zariadeniami. Vo výrobe je to napríklad drevená podlaha, ktorá izoluje chlad a tým prispieva k väčšiemu komfortu robotníkov. Spoločnosť XY venuje veľkú pozornosť aj informačnej bezpečnosti a určeniu prísnych pravidiel využívania informačných technológií, čo nemalým spôsobom prispieva k znižovaniu škôd materiálnej ale i nemateriálnej povahy.
Za materiálnymi prejavmi organizačnej kultúry nezaostávajú ani jej nemateriálne prejavy. Ako príklad môžeme uviesť sociálny program pre zamestnancov, ktorý priamo vplýva nie len na ich pracovnú výkonnosť, ale i na ich psychickú pohodu. Spoločnosť XY ponúka svojim zamestnancom spôsob kultúrneho, športového vyžitia, ale i bohatú ponuku jazykových kurzov.

Hĺbkový rozhovor je neštandardná forma rozhovoru. Dopredu si pripravíme okruh tém, na ktoré sa pýtame všetkých zamestnancov. Tieto rozhovory sa za účelom kvalitnej diagnostiky vo väčšine prípadov, so súhlasom všetkých zainteresovaných, nahrávali na kameru a následne sme ich pod prísnym bezpečnostným režimom diagnostikovali. Týmto spôsobom získavame informácie značnej hĺbky, ktoré nám vhodne dopĺňajú informácie získané kvantitatívnym zberom dát, teda dotazníkom OCAI.

Analýza dokumentov zahŕňa rôzne typy dokumentácie (organizačná štruktúra, história vzniku spoločnosti A, dôležité míľniky, fotodokumentácia a pod.). K analýze dokumentov pristupujeme po obsahovej stránke s cieľom nájsť konkrétne informácie. Analýzu dokumentov využívame ako doplnkovú metódu diagnostikovania organizačnej kultúry.

“Údaje získané v kvalitatívnom výskume dokážu sprostredkovať omnoho hlbšie porozumenie kultúrnym fenoménom, než aké by sa dali získať len z čisto kvantitatívnych dát.”

Aký je teda hlavný účel diagnostiky organizačnej kultúry?

Diagnostika organizačnej kultúry predstavuje len začiatok práce na formovaní žiaducej organizačnej kultúry v akejkoľvek spoločnosti. Záver z diagnostiky však musí obsahovať konkrétne odporúčania.

Za kľúčové považujeme venovať pozornosť identifikácii a následnej klarifikácii (vyjasneniu) organizačných hodnôt, zadefinovaniu jasnej organizačnej vízie a poslaniu danej spoločnosti Uvedené realizujeme vo forme riadeného dvojdňového workshopu, na ktorom by sa mali zúčastniť lídri spoločnosti spolu s vrcholovým manažmentom. My ako tréneri máme na tomto workshope úlohu kouča a fasilitátora. Výstupom workshopu bude vyjasnenie (klarifikácia) organizačných hodnôt danej spoločnosti, ktoré budú tvoriť hlavnú kostru transformácie organizačnej kultúry, vytvorenie vízie a poslania, ktoré by mali odrážať zistenia z diagnostiky organizačnej kultúry v diagnostikovanej spoločnosti, zadefinovanie priorít pre tvorbu vzdelávacej stratégie a vzdelávacích akčných plánov na obdobie minimálne jedného roka.

Vzdelávanie musí mať teda jasný účel a to rozvoj organizácie a jej členov v snahe naplno využiť potenciál, talenty a to všetko na pevnom základe jasne definovaných firemných hodnôt, s jasným cieľom dosiahnuť strategické ciele, napĺňanie účelu a vízie danej spoločnosti. Firemné hodnoty majú v tomto procese strategický význam. Avšak len za predpokladu, že vedenie spoločnosti svojim správaním jasne demonštruje, že to s firemnými hodnotami myslí vážne a realizuje nevyhnutné korky k tomu, aby si ich zamestnanci dokázali zvnútorniť – stotožniť sa s nimi a používať ich v každodennom rozhodovacom procese. Hodnoty sa potom stanú akýmsi morálnym kompasom organizácie pri jej snahe dosiahnuť želateľný stav ich organizačnej kultúry.

Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa do odberu noviniek a nenechajte si ujsť žiaden nový príspevok.

Pre všetkých nových odberateľov sme prichystali DARČEK!

Ďalšie príspevky

Hybridná práca

Hybridná práca

Pandémia urýchlila prijatie flexibility a home office. Mnoho spoločností zistilo, že zamestnanci sú produktívni aj mimo kancelárie, čomu prispôsobilo aj svoju firemnú politiku. Kancelárska práca sa z veľkej časti digitalizuje, čiže je možné vykonávať ju prakticky odkiaľkoľvek.

Erasmus plus – Marek Hlinka

Erasmus plus – Marek Hlinka

Prinášame blogy od účastníkov medzinárodnej mobility v rámci akreditácie Erasmus plus v chorvátskom Vukovare. V prvej časti si prečítate pohľad Mareka Hlinku.